Interview
Ako vlastne vyzerá váš proces tvorenia skladieb? Máte čas v štúdiu nejako špeciálne zadelený?
Nemáme žiadny špeciálny postup, ani recept. Môžem povedať, že spolu nedžemujeme a nepíšeme veci ako kapela, keďže nie vždy sme spolu v jednej miestnosti keď píšeme. Ja zvyčajne robím demá, buď na svojom laptope alebo v domácom štúdiu.
Zvyčajne sa snažíme vymyslieť demám hneď aj nejaké texty. Chester a ja čo najskôr dáme dokopy pár vokálov, ale kedykoľvek počas procesu sa veci môžu pohnúť úplne iným smerom. Niekedy dáme dohromady dve úplne odlišné demá, spravíme intro, prejdeme na ďalšiu časť až sa skladba zmení na niečo úplne iné, a tak nám to vyhovuje.
Zmenil sa tento proces počas rokov?
Snažíme sa vyhýbať zaužívaným spôsobom. Nechceme aby naša hudba išla podľa presne nalinkovaných pravidiel kde vidíte intro, potom ďalšiu časť, potom ďalšiu. Niektorí naši chlapci sú veľmi organizovaní, nie iba v tom zmysle ako sa starajú o svoje veci ale tiež mentálne pri pomenovávaní a kategorizovaní. (označovanie veršov, refrénov, atď.)
A ako to ide teraz?
Na poslednom albume, Living Things, sme sa snažili nedávať ničomu mená, ako časti A, B,. C. Nechceli sme sa obmedzovať tým, že toto je tá „hlavná“ časť. Každá časť skladby by mohla byť hlavná. Inšpiráciu pre tento koncept sme získali zo starých folkových skladieb z 20. rokov – Americké folkové skladby, veľmi inšpiratívne.
Akú techniku používate? Spomínal si, že veľa dém robíš na laptope.
Už dlho používam Pro-Tools. Trochu sa vyznám v Logic, ale nie veľmi. Veľa môjho programovania prichádza z Native Instruments (Maschine and Contact). Momentálne pracujem s Open Labs na úplne novom software.
Je to nejaký tvoj nový projekt?
Hej. Aby si rozumel, už roky používame náradie od Open Labs, hlavne veci s touchscreen OS. Moju zostavu tvoria väčšinou klávesy a laptop s kontrolkami, tlmičmi a rôznymi zabudovanými padmi. Po nejakej dobe používania som im dal svoj feedback a to im pomohlo prerobiť svoj hudobný OS. V konečnom dôsledku sme prišli so softvérom vhodným nielen na vystupovanie, ale tiež pre úplných začiatočníkov. Predstav si to ako PC verziu Garageband. Funguje to s Dell a Windows 8, volá sa to Stagelight.
S tým chceme, aby každý hudobník dokázal behom 5 minút vytvoriť niečo pekné s bohatým zvukom. Tiež chceme aby to malo solídny sociálny aspekt – aby si mohol svoje demo zavesiť na Soundcloud jedným klikom. Chceme aby to bola zábava pre mladých ľudí.
Je zvláštne ako sa hudobné médiá socializovali. Myslíš, že aplikácie na online sharovanie hudby zmenili to, ako kapela robí svoju hudbu?
(chichot) LP musí trochu rozlišovať svoje demá, ale týmto procesom sme si tiež prešli. Úprimne, je to zábava mať tú možnosť podeliť sa o svoje demá s priateľmi a blízkymi fanúšikmi, len na otestovanie.
Mohol by si nám ešte niečo povedať o Stagelight?
Okrem toho, že to beží na Dell počítačoch, sprístupňujeme to každému za $10. Trochu to otestujeme, potom prejdeme na používateľov Mac. Môžeš to očakávať do konca roka.
Inšpiráciou za tým celým bol vzhľad a dizajn. Vždy keď som tento výrobok použil na pódiu, vrátil som sa s malými užívateľskými problémami. Ťažko sa v tom orientovalo, nebolo to intuitívne, a počas tohto procesu sa mi podarilo prispieť k rôznym zmenám, ktoré som tma chcel mať.
Keď hovoríš o dizajne, len prednedávnom som zistil, že si tiež zanietený vizuálny umelec.
Úplne, som veľký fanúšik dizajnu. Joea Hahna som pôvodne stretol v Art Centre. Joe odišiel zo školy, lebo sa chcel realizovať v oblasti filmu, ale mali sme spoločné hodiny ilustrácie. Keď sa nám rozbehla kapela, chceli sme nejaké tie veci aplikovať aj tu. Maľujem a kreslím odkedy si pamätám, začal som s tým skôr ako s hudbou, je to súčasť môjho života. S každým albumom sme chceli odhaliť viac o LP, spraviť to rozpoznateľným. A samozrejme, do každej našej nahrávky, alebo videa niečo toho zakomponujeme.
Jednou z vecí, ktoré nahrávacie spoločnosti robia so svojimi umelcami je, že na každú oblasť zamestnajú dizajnéra. Jedného na obal, jedného na video, jedného na web. Od toľkých kreatívnych ľudí dostaneš veľa rôznych vecí. Aj keď nasleduješ jeden koncept, rozdiely je tam vidieť, niekedy sa to stávalo aj nám.
Tak čo ste museli zmeniť, aby sa veci zlepšili?
Všetko sme dali úplne preč. Vedeli sme čo chceme, zistili sme čo nášmu umeniu škodí a začali sme si robiť dizajn sami s jedným tímom, ktorý robí všetko.
Celkom by ma zaujímalo aké ste narazili na folkovú hudbu z 20. rokov.
Je to trochu zvláštne. V určitom období som písal hudbu a natrafil som na pár akordov a vokálov. Niečo na tom bolo, čo som nevedel presne identifikovať. Neznelo to úplne novo, tak mi bolo jasné, že to odniekiaľ prichádza, že som to nevytvoril ja. (smiech) A neskončilo to len pri jednom koncepte, ale pri celom žánri. Ako v blues, máš niekoľko štandardných vecí a zvyšok už pochádza z kultúry. Nebola to ale len americká hudba, niečo som našiel aj v európskych koreňoch.
Kam chodíš na takéto veci?
Našiel som to na internete. The Smithsonian Institute dal dohromady niečo úžasné. Doviedlo ma to nielen na cestu folku, ale tiež klasického písania vo všeobecnosti. Dostal som sa k starým väzenským skladbám z Alabama Priston Compilation. Práve títo väzni spievali pracovné piesne. Bolo to čudné, ale zaujímavé. Vo všeobecnosti, keď sa hlboko zaujímaš o hudbu, tvoja myseľ sa otvára. Nehľadali sme nasilu nejaké sample a nesnažili sme sa z nich za každú cenu niečo vytvoriť. Ale dalo nám to inšpiráciu aby bola naša hudba voľnejšia.
Ako som už spomenul, klasická hudba ako táto nie vždy nasleduje presne danú formu – refrén-verš-refrén. Niekedy sa jedna vec zmení tri- až päťkrát a vráti sa ako móda, ktorá sa vždy vracia.
Medzi hudbou, umením, aplikáciami a zariadením, vyzeráte celkom zamestnaní (trochu podceňujem). Máte vôbec čas užiť si festivaly, na ktorých hráte?
Čo aj viem. Vieš, my sme takí jemní chlapci. Väčšina z nás je už usadená, má rodinu. Jasné, že si užívame, ale nenájdeš nás robiť bordel v baroch, alebo niečo podobné. (smiech).
Môj záver: Mike Shinoda stojí nohami pevne na zemi a je veľmi v pohode.
